Čokoľvek robíš, rob rozumne a mysli na koniec.

Říjen 2006

moja piesen

28. října 2006 v 19:34 | Lucia Pipolyová |  Zbierky
Your Idea:)
When the window is closed
and rules are quiet
the people browse
where are their mind
When the table is empty
my voice is lauthing
in the crazy party
you are sadly
...in really
Bridge:
When the angels shining
in the your body is dark
the artist painting
this means:
Chorus:
You have idea
that you can´t stop
thing on me
and drink of my cup
And now you say me
i love you baby
i need you darling
or i feel you honey

Jeseň

28. října 2006 v 2:57 | Lucia Pipolyová |  Zbierky
Až divoko rastúci tvor
rozpestrie krídla
a svoje farebné deti rozošle na cestu
ďalekú ale krásnu
je veterno
orandžové lúče oblejú krajinu
a šľapaje vryté do zeme
lemujú tvory ktoré namaľovala
matka príroda
strmý kamenistý chodník
kráča pomedzi kríky plné tajomstiev
jeho koniec tvorí nespočetné množstvo farieb
a jedál ktoré prestiera
sad plný krásy
jemný vánok mieša farby
a dodáva energiu potrebnú pre chod udalostí
udalostí ktorým stačí len málo
aby reagovali
aby deti pobehovali medzi stromami
aby gaštany padli do jemného náručia zeme
aby sa na teba usmiali listy a padli ti na nos
aby kvety odkvitli a chystali sa na ďalšie obdobie
aby prebehla iskierka v oku
v ktorom sa odráža hladina vody
zarosia sa steblá trávy
a rosa z alchemilky ti padne na tvár
upokojí ťa a osvieží
klavírne tóny znejú oblakmi
hodinky tikajú
odbíjajú čas ktorý prebieha
čas ktorý je v každom z nás
čas tajomný a úchvatný
je to farebná jeseň
a bude tu stále
ak si na ňu spomenieme

Pocit

26. října 2006 v 14:45 | Lucia Pipolyová
Som Lucka a mám veľmi rada umenie. Vlastne, viac ako umenie, mám rada pocity. A pocity sa dajú vyjadrit umením :) oki...už sa začínam zamotávať :D to som proste ja... v jednej veci viem nájsť celú radu zmyslov a pocitov. najradšej mám hlboké pocity. Hlboké pocity vyjadruju hlavne obrázky,mágia a poézia. Pre mňa to sú veci, ktoré vedia najlepšie vyjadriť to, čo by človek chcel cítiť alebo čo cíti.Občas (dosť často:) mysľou blúdim a stáva sa mi, že zablúdim do úplne iného kraja. Kde ma netrápia žiadne starosti a kde som celkom odpútaná od reálneho sveta. Vidím prázdno. Prázdno, ktoré by mal vyjadrovať hmotný svet. Hmotný svet pre mna neexistuje. Žijem pre pocity. jedného dňa by som sa chcela zmeniť na list, ktorý opadá zo stromu a letí daleko....nemá starosti. Keď si odmyslíte tieto skutočnosti, som celkom normálny človek:) Trocha crazy ale inak v pohode. Taká malá umelkyňa:P Dúfam že si tu nájde aspoň 50percent ľudí to, čo hľadalo.

ZEM

24. října 2006 v 21:00 | Lucia Pipolyova |  Zbierky
Keď sa roztancujú kvety
slzy tečú
keď obloha vypúšťa strieborné korále
a ruže sa rozsypú na tisíc malých kusov
je tma
sťa lesk slnka odrážaný hladinou
stúpne k nebesám
a mraky vypúšťajúce zlobu ho pohltia
je tma
krehká spleť jemných vlákien lapí mušky
bytosť čo ju obýva mlčí čím svedčí
biele zvony odbíjajú slubujú vernosť
nečujú ticho duší ktoré už odzvonili
blúdia v tme
voskové sviece dohárajú
kvapká jedna kvapka za druhou
žiarivo zlatý oblak
vynúci sa spod suchých polien
chradne
mení sa na šedú myš
ktorá uteká spod mračien zloby
unikla
prinesie šťastie
ukáže cestu
nasledujú ju
všetci
voda vzduch oheň aj zem
našli úkryt
veľká čierna diera kde neplatia zákony
voda ju celú zaliala
aby ryby chobotnice a mušle mali kde žiť
aby iné bytosti mohli prežiť
lebo voda im je prvým pánom
vzduch pokryl zvyšok priestoru kam voda nedočiahla
dáva šancu tým ktorým voda nevraví nič
ktorých voda odvrhne ale nezahubí
lebo vzduch im je druhým pánom
oheň vzplanie a pokryje časť vzduchu visiaceho nad hladinou
voda mu je nepriateľ no vzduch spojencom
preto lieta
lebo oheň im je tretím pánom
posledným štvrtým pánom
zato najmocnejším
je zem
tá sa vrhne nad vodu i pod vodu
pripúta k sebe oheň a vinie sa vzduchom
aby myš mala kde žiť
aby mohla dýchať
byť v teple a suchu
napiť sa
týmto činom sa začal známy príbeh
nazvali ho ZEM.