Čokoľvek robíš, rob rozumne a mysli na koniec.

Jeseň

28. října 2006 v 2:57 | Lucia Pipolyová |  Zbierky
Až divoko rastúci tvor
rozpestrie krídla
a svoje farebné deti rozošle na cestu
ďalekú ale krásnu
je veterno
orandžové lúče oblejú krajinu
a šľapaje vryté do zeme
lemujú tvory ktoré namaľovala
matka príroda
strmý kamenistý chodník
kráča pomedzi kríky plné tajomstiev
jeho koniec tvorí nespočetné množstvo farieb
a jedál ktoré prestiera
sad plný krásy
jemný vánok mieša farby
a dodáva energiu potrebnú pre chod udalostí
udalostí ktorým stačí len málo
aby reagovali
aby deti pobehovali medzi stromami
aby gaštany padli do jemného náručia zeme
aby sa na teba usmiali listy a padli ti na nos
aby kvety odkvitli a chystali sa na ďalšie obdobie
aby prebehla iskierka v oku
v ktorom sa odráža hladina vody
zarosia sa steblá trávy
a rosa z alchemilky ti padne na tvár
upokojí ťa a osvieží
klavírne tóny znejú oblakmi
hodinky tikajú
odbíjajú čas ktorý prebieha
čas ktorý je v každom z nás
čas tajomný a úchvatný
je to farebná jeseň
a bude tu stále
ak si na ňu spomenieme
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.