Čokoľvek robíš, rob rozumne a mysli na koniec.

Osud

12. ledna 2007 v 20:20 | Lucia Pipolyová |  Zbierky
Možno tajne dúfaš že to nie je ilúzia
možno sa ti strácajú slová od úžasu
a možno o tom nie si ešte dostatočne presvedčený
či to nie je len vášnivé snenie
v ktorom sa ti slová dymu rozoznievajú
do všetkých kútov srdca
ten pocit je zvláštny
podobný mnohým iným a zároveń taký jedinečný
snívam spolu s tebou
aj keď občas naše myšlienky zablúdia do slepej uličky
z ktorej sa neviem dostať
ale ty ma zovrieš a keď už som schúlená ukážeš ďalšiu cestu
obracaš sa chrbtom ale ja ťa chcem vziať so sebou
chceš to aj ty a naše myšlienky opäť blúdia spolu
dám ti nežný bozk a dúfam že ma chytíš za ruku a povieš:
Poď ideme si osud písať spolu
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lulu lulu | 12. ledna 2007 v 20:21 | Reagovat

Táto báseň je pre moju lásku

2 Biana Biana | E-mail | 13. ledna 2007 v 19:01 | Reagovat

Cize premna? :D ale ne...je to romanticke a ma to hlbku

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.