Čokoľvek robíš, rob rozumne a mysli na koniec.

Červen 2007

Úsmev prosím

2. června 2007 v 20:27 | Lucia Pipolyová |  Zbierky
Občas máš pocit
že je všetko zlé
všetko sa kazí
chces zomrieť
ako keď odkvitajú púpavy
a ty spomínaš aké boli krásne
rovnako slnečný jas
sa mení na čierne lúče tmy
ktorými ti prebiehavajú spomienky
úžasné
no zároveň bolestivé
teraz už áno
bolí ťa ešte aj východ slnka
z ktorého by si sa mal tešiť
ver
že je to ilúzia
ty sa skutočne tešíš
len o tom nevieš
tak ukáž ako veľmi rozumieš svojmu podvedomiu
ako veľmi ho vieš dať najavo
aký si jedinečný
život ide ďalej a rozhodne sa nekočí
ži ho tak aby si sa nemusel hanbiť za svoje JA
čokoľvek robíš
rob rozumne a mysli na koniec
a nenechaj hlúpych ničiť ti život
lebo len úbohý človek vie ničiť
aby si dokázal že aj on je jedinečný
ale v tom jedinečnosť nie je
je v odhodlanosti, viere a pevnej vôli
a samozrejme
v niečom
čo nie je v nikom inom
len v Tebe!